Insomnia

Niekedy máme pocit, že nemáme pocity.

Nedívame sa za seba a robíme si naprieky.

Potom prichádza chvíľa

nepríjemných výčitiek.

Tie nám spávať vôbec nedajú.

Kŕmia sa naším hnevom, strachom, odporom,

pitvajú sa v najjemnejších odtienkoch.

Nemôžeme spať,

nie pre problémy s dýchaním,

ale pre zrážku so svedomím.

Berieme lieky na spanie,

v snahe utíšiť vlastné vedomie.

Veď svet je už taký,

prečo mám byť výnimka,

prečo mám byť iný?

Ak vraždia, vraždíš.

Ak sedia, sedíš.

Ak kričia, kričíš.

Ísť proti prúdu je dnes too mainstream.

Pohodlnejšie je nekráčať svojou vlastnou cestou.

Za oknom už sa rozpaľujú zore.

Nespal si?

To nie je dobre…

…tak to predsa nemá byť.

Nemáš si čo vyčítať,

prečo sa zle cítiť.

Svitá,

čas na nové rozhodnutia.

Svitá,

je čas odbočiť…

Už si hore 39 hodín,

nemyslíš, že je čas na zmenu?

Tak počkaj ešte pár dní…

Páčil sa ti môj príspevok? Zdieľaj ho s priateľmi a nezabudni pridať komentár!

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Back to Top