Keď… alebo ako vyzerá nonsens

Keď sa bojíš ozvať v miestnosti plnej ľudí,

keď iba myšlienka na jediné slovo ťa zo spánku budí,

keď predstava davu

v chrbtici ťa mrazí…

… zavolaj na pomoc auto,

hádam ťa niekto zrazí.

Keď máš pocit,

že si príliš zložitý.

Keď máš krivé zuby

alebo pokrivené hnáty…

… a máš pocit, že svet nemá zmysel…

…daj tej depresii facku.

Keď sa cítiš mizerne,

keď sa cítiš sám,

choď si „čeknúť“ instagram.

Keď sa cítiš mizerne,

keď sa cítiš sám,

obviaž si okolo krku pletený šál,

vyjdi von na prechádzku,

a možno dostaneš od vzduchu facku.

Potom dúfam pochopíš,

aký je to nonsens.

Klásť si otázky,

na ktoré odpovie len tvoj blízky.

Život visí na vlásku

a ja si kladiem len jednu otázku.

Čo ak…

… občas stačí objatie?

Úprimné tela vyznanie,

že nie si sám v žiadnom význame?

Odpovieme si sami,

úsmevom, bozkom, objatiami.

Odpovieme si sami

a snáď zastavíme myšlienkami

pomyselnú trhlinu…

… s označením Beznádej.

Páčil sa ti môj príspevok? Zdieľaj ho s priateľmi a nezabudni pridať komentár!

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Back to Top