Prirýchlo

Umelé slnko.

Umelý strom.

Umelý deň.

Umelé tváre…

… všetko sa zdá ako sen.

Ostali len masky,

sú ich tisíce.

Nahradili sme ľudí strojmi,

aby sme mali viac času.

Viac času na ľudí.

Ale čoby!

Viac času na seba.

Samé ja,ja,ja.

Lietadlá hučia nad hlavami,

svet sa zrýchlil,

len my sme pomalí.

Svet sa zrýchlil,

peniaze nás ovládli.

Termíny,

výplatné pásky,

je už dávno zbytočné ponárať sa do lásky.

Nič sa predsa nestíha

a deti si hľadajú odpovede na otázky

prostredníctvom Google search.

Nechali sme sa strhnúť

lavínou reality

a zabudli snívať.

Teraz sa dívame

ako sa nám svet rúca pred očami.

Prirýchlo,

aby sa dal ešte zastaviť

neľudskými prostriedkami.

Ako lavína

strháva nás do podhubia reality.

A kto to všetko spôsobil?

Ja.

Ja som tým kamienkom,

čo spustil pohromu.

Ja.

Ja a nikto iný.

Ja, básnik.

Nevinný

v očiach väčšiny.

No duši ťažko rozkázať.

Prestať nedokážem

a žiť už tiež nie.

Trápenie.

Ja.

Ja, básnik.

Ja, vrah.

Vrah rýmov, vrah zmysluplných viet.

Prirýchlo…

… sme sa prispôsobili.

Obrázok od <a href="https://pixabay.com/sk/users/jacky73490-6485205/?utm_source=link-attribution&utm_medium=referral&utm_campaign=image&utm_content=4254821">jacky73490</a> z <a href="https://pixabay.com/sk/?utm_source=link-attribution&utm_medium=referral&utm_campaign=image&utm_content=4254821">Pixabay</a>

Páčil sa ti môj príspevok? Zdieľaj ho s priateľmi a nezabudni pridať komentár!

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Back to Top