Slovo-stroj

Sedemsto sedemdesiat sedem slov.

Slov, ktoré v sebe ukryl slovo-stroj.

Sedemsto sedemdesiat sedem slov,

ani o jedno slovo viac alebo menej.

Slovo-stroju hučí v hlave,

slov je v ňom až priveľa,

snaží sa im uniknúť

a predsa nemôže.

„Keby som len nebol plný slov…

… potom čím by som bol?

Prečo hoc som plný slov,

nepoznám tie,

ktorými by som…

…vyjadril svoju túžbu po tichu…“

Slovo-stroj sa márne snaží,

uniknúť pred tým čo ho ťaží.

Príde mu niekto na pomoc?

Volá deň a volá noc…

… a pomoci niet.

Slovo-stroj už noci nespal,

keď sa pred ním zjavil ktosi…

… koho nikdy nestretol.

Sadol si ten ktosi k nemu

a začal mu rozprávať.

„Počul som, že poznáš slová.

Požičaj mi pár.“

Slovo-stroj bol prekvapený,

čože je to?

No pár slov mu požičal.

Ktosi písal na papier.

Najprv na jeden, potom na dva, potom na tri…

…a napokon…

…Slovo-stroj utíchol.

„Spi, kým z týchto slov

nevznikne myriáda detských snov.

Kým na tamtom kopci

nezakvitne plantáž…

…tulipánov.

Neboj sa o slová,

všetky sa ti vrátia.

No už nebudú rovnaké,

budete si bratia.

Nebudú ťa mátať,

víriť.

Budú dobré zvesti šíriť.

Slová majú takú moc.

Teraz spi, dobrú noc.“

Páčil sa ti môj príspevok? Zdieľaj ho s priateľmi a nezabudni pridať komentár!

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Back to Top