Svetlá, kamera, poézia

Pripraviť sa začíname.

1…

2…

3!

Začína sa to všetko od počiatku.

Od prvej slabiky po poslednú bodku.

Niekedy nevyjde všetko tak ako má,

vznikne ďalší pokrkvaný papier, ďalšia zlá nálada.

Múza sa smeje zo svojho kútika.

Len sa postav,

trochu zakrič a hneď ma k sebe privoláš.

Hovorí sa, keď ťa kope múza…

… no ja ťa radšej iba pohladkám.

Veď darmo,

básne sa nepíšu postojačky

a z takého kopanca sú nepekné boľačky.

Vráťme sa ale na začiatok,

na celkom prvý, prvučičký riadok.

Tam sa to všetko začína,

prvá aj posledná báseň, balada či modlitba.

Pripravená scéna čaká

na chudáka básnika.

Báseň je na konci

a je čas ju predstaviť.

Všetku snahu, bolesť, trápenie.

Všetku krivdu, ale aj snaženie.

Báseň je na konci.

A básnik tiež.

Spustila sa opona,

nezranil sa nik.

Prežila to báseň, i básnik kúzelník.

Páčil sa ti môj príspevok? Zdieľaj ho s priateľmi a nezabudni pridať komentár!

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Back to Top