Ticho v hluku

Sedíme v kruhu,

civíme na knihu.

Šumí ako večerný dážď

uprostred leta.

Objíma nás ako matka svoje dieťa.

A to ticho,

ticho v hluku…

Smútok za nechtami,

vietor tak veľmi studený,

sedíme v kruhu,

dívame sa na knihu.

Čakáme, kým sa otvorí.

Čakáme,

no je to márne.

To nie je v jej moci.

Čakáme,

a kniha čaká s nami.

Koho z nás napadne ju otvoriť?

Sedíme v hluku,

no vnímame len ticho.

Napäté ticho.

Ako to pred búrkou.

Čakáme.

Kto vstane? Kto sa začíta?

Odpoveď pred nami ostáva ukrytá.

Sme príliš zbabelí

a tak nám neostáva iné,

než čakať,

kým sa kniha neotvorí.

V tom hluku vnímame len ticho.

Nikto sa nechce…

… odhodlať.

Sedíme v kruhu,

kým nás neobrastie mach.

Hádam sa iní odvážia…

… zalistovať.

Krása života je v odhodlaní riskovať, obetovať niečo pre vyššie ciele.

Rachel Denis Nefeke, ADAM.

Páčil sa ti môj príspevok? Zdieľaj ho s priateľmi a nezabudni pridať komentár!

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Back to Top