Trojmesačné hlásenie

Spisovateľský blok aka Covid-19 je nešťastie samo o sebe. Čo však ak máte za chrbtom konšpiračného „muslima“, ktorý nevhodným spôsobom komentuje Vaše jedálničenie (aka waffle so špenátom) a správa sa, akoby sa ho pravidlá ochrany zdravia netýkali. Hold on, o tomto nie je tento článok.

Znie to neuveriteľne, ale už som na jednom mieste viac ako tri mesiace. A užívam si každú sekundu. Občas až veľmi… Píšem až teraz, prekonávajúc hlbokú krízu, kedy som bola schopná zanechať všetko a vrátiť sa domov… ale krízy sú na to, aby sa prekonávali a s podporou svojich anglických kamarátov (D. vieš, že hovorím o tebe) som to nakoniec dokopala až sem.

Tri mesiace plné vymieňania plienok, presviedčania že špenát a brokolica sú jummy-jummy (a just sú!), a podplácania objatiami sú takmer na konci. A vyzerá to tak, že vďaka karanténe to bude o čosi dlhšie. Vďaka, čínsky labák na výrobu smrteľného vírusu, že si to dopustil; toto je teória, ktorej verí môj drahý „šéf“; a tak tu môžem kysnúť o čosi dlhšie. A až budúcnosť ukáže, či sa táto karanténna záležitosť naozaj podpísala pod moje šťastie, alebo mi z tohto všetkého kvapká na karbid.

Naozaj sa však nenudím, okrem písania recenzií a dostávania pochvalných emailov, sa práve venujem online štúdiu. Hádam to prinesie vytúžené ovocie v podobe novej knihy. A nie, nebude to o kniha o mne, hoci si viem predstaviť aký by mala moja autobiografia úspech. Veď som predsa slávna, tak prečo by to ľudia nechceli čítať? (error, veľa sarkazmu v jednom odseku).

Obráťme list, aka zmeňme tému. Z Londýna som zatiaľ nestihla veľa vidieť, no času mám viac ako dosť, ako to tak vyzerá. No už som mala tú česť s jeho obyvateľmi a musím povedať, že ľudia sú všade rovnako… rovnako čestní ako aj nečestní, rovnako dobrí aj nepriateľskí, rovnako vľúdni a rovnako odmeraní ako doma. Len rozprávajú anglicky. Pardon, kričia anglicky. Resp, mám hlučných susedov. Mám však šťastie, že som v Anglicku našla komunitu veriacich, ktorí ma takmer hneď prijali medzi seba a tak sa to celé trochu zjednodušilo. Aspoň som mohla na chvíľu vypadnúť z domu medzi podobne zmýšľajúcich ľudí.

Tri mesiace prešli ako nič. A ja som si to ani neuvedomovala. Teda, občas áno. Slovensko mi chýba. Ale to je pochopiteľné. Žila som, študovala a bavila sa pekných pár rokov, pokiaľ siaha moja pamäť zlatej rybky. 🙂

Tri mesiace prešli ako voda. A ja stojím na prahu nového mesiaca a premýšľam, čo prinesie. Držte mi palce, ľudia. #ForeverAndAlways or #MakePeaceNotWar

Páčil sa ti môj príspevok? Zdieľaj ho s priateľmi a nezabudni pridať komentár!

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Back to Top