Niekedy sa život správa ako bezcitný pes.
Inokedy sa tak správame my.
Pocit, túžba niekam patriť,
niekomu pomôcť…
Dostať šancu a stačí jediná chyba,
a všetko je preč.
Rada by som tvrdila,
že to nebolo len moje naivné snívanie
o milej rodine a peknej výplate.
Buď jedno, alebo druhé.
Utópia, ktorá ma takmer stála život.
Žiadne, žiadne peniaze sveta mi nemôžu
dať pocit bezpečia.
Zažila som v Londýne nádherné dva týždne,
a v Novom roku som späť 😀
Dovtedy asi budem musieť nájsť nový dôvod/zmysel môjho života.
Držte mi palce,
čoskoro som späť.
Aj s novým príspevkom. Po búrke.